Odkiaľ sa vzali dvere v našich príbytkoch alebo stručná história dverí.

Dvere ako stavebný prvok vznikli zrejme oveľa skôr, ako samotná stavba ľudského príbytku. Dávno pred tým, ako človek začal stavať vlastné obydlia už niekoho z našich predkov napadlo uzatvoriť skalný otvor kôrou alebo zvieracou kožou. Boli po ohni dôležitým prvkom pri vytváraní pocitu bezpečia pred votrelcami a divými zvieratami. Dvere sú základom pre kontrolu prostredia obydlia - v chladnom podnebí udržujú teplo vo vnútri, na púšti piesočné búrky von a v trópoch poskytujú ochranu pred dažďovou vodou. Tak nejako mohli vzniknúť prvé dvere exteriérové.

​Z jaskyne sa človek časom presťahoval do jednoduchého príbytku, ktorý si sám postavil. Možno v tom istom čase, keď si začal uskladňovať to, čo dopestoval v samostatnej miestnosti, mohli vzniknúť aj prvé dvere interiérové, ktoré oddeľovali priestor vnútri príbytku. Kožu a kôru nahradila konštrukcia z konárov alebo dosiek, používali sa rôzne výplňové materiály ako koža, tkaniny, rohože a kamenné dosky. Japonský výraz „Shitomi“ pre dvere doslova znamená „malá tkaná rohož“, ktorá pripomína visiace záclonové formy dverí v starovekých budovách. Na prichytenie krídiel dverí sa používali pruhy koží, viniča, povrazov atď. 

Koncept dverí ako uzáveru je starý len 7000 až 8000 rokov. Dvere z pevných a trvalých materiálov sa prvýkrát objavili pri monumentálnej architektúre alebo verejných budovách. Dvere pre dôležité komory boli drevené alebo kamenné.

Najstaršie dochované drevené dvere sú vystavené vo Švajčiarsku. Vek Robenhausenovských dverí sa odhaduje na 5500 rokov a tvorili zrejme vchodové dvere kolovej stavby.

Pre verejné budovy sa vyžadovali formálne a silnejšie dvere. Najstaršie takéto zaznamenané dvere sú zobrazené na maľbách egyptských hrobiek z obdobia 3500 pr.Kr., ako jednoduché alebo dvojité dvere, vyrobené z jedného kusu.

​​Staroveké dvere boli kamenné, nemali rámy, pretože boli zavesené na čapoch v hornej a dolnej časti závesného stĺpika vložených do stavebného prvku v preklade a podlahe z tvrdých kameňov.

​Neskôr sa dvere začali vyrábať z dreva a boli honosne zdobené. Napríklad dvere do chrámu kráľa Šalamúna z olivového dreva (3000 pr.Kr.), o ktorých sa hovorí v biblickom zobrazení.  Boli vyrezávané a obložené zlatom. Okrem olivového dreva sa používal brest, céder, dub a cyprus. 

Staroveké grécke a rímske dvere boli buď jednokrídlové, dvojkrídlové, trojkrídlové, posuvné alebo skladacie. Medzi existujúcimi príkladmi sú bronzové dvere v kostole sv. Cosmas a Damiano v Ríme, dvere Panteónu majú podobný dizajn, dvoje ďalšie bronzové dvere z rímskeho obdobia sú v Lateránskej bazilike.

​Meď a jej zliatiny ostali súčasťou aj stredovekej architektúry. Dvere kostola Narodenia Pána v Betleheme (6. storočie) sú pokryté doskami z bronzu, vyrezanými do vzorov. Bronzové dvere na katedrále v Aachene v Nemecku pochádzajú približne z roku 800 nášho letopočtu. 
 
Z 11. a 12. storočia existuje množstvo príkladov bronzových dverí, najskoršie z nich boli v  Nemecku, v južnom Taliansku a na Sicílii. Vo všetkých týchto prípadoch mala závesná os dverí hore a dole čapy. 

​Presné obdobie, kedy stavitelia prešli na pánty, nie je známe, ale zmena priniesla iný spôsob spevnenia a zdobenia dverí – kované pásy rôznych vzorov a, v tom istom období, zárubne, sa stali nevyhnutnosťou pre uchytenie koncov pántov. Krídla dverí boli zriedka monolitické, pretože materiál takýchto veľkých rozmerov bol zriedkavý. Boli zložené z rámov a vkladaných panelov. 

​Vo Francúzsku je krásnym príkladom kovová konštrukcia dverí Notre Dame v Paríži, ale mnoho ďalších existuje po celom Francúzsku a Anglicku.
 
V období renesancie ostávajú talianske dvere celkom jednoduché, vo Francúzsku a Nemecku je to naopak, dvere sú náročne vyrezávané, najmä v obdobiach Ľudovíta XIV. a Ľudovíta XV., a niekedy s architektonickými prvkami, ako sú stĺpy a zábradlia.
 
Ako čas plynul, kôru a kožu nahradili drevo a kov. Postupne pribudli zárubne, otočné a uzamykacie mechanizmy, rôzne tvary, farby či povrchy dverí. Postupným vývojom spoločnosti vznikali dvere aké v podstate poznáme dodnes.
 
Od čias koženého závesu až po plnoautomatické dvere vesmírnej lode Enterprise uplynuli tisícročia (mimochodom: automatické dvere nie sú novodobým objavom, prvé automatizované dvere poháňané vodnou parou zostrojil Hérón z Alexandrie v 1. storočí po Kr. a automatizované dvere aktivované senzorom pre nohy boli vyrobené 400 po Kr. v Číne). Za toto obdobie sa menili tvary, materiály, farby. Dvere sa stali nielen neodmysliteľnou súčasťou stavby, ale dotvárajú krásu našich interiérov. Čo sa však od počiatku nezmenilo, je pôvodné poslanie dverí – chránia pred únikom tepla, strážia našu bezpečnosť, oddeľujú priestory a tým nám poskytujú súkromie.